
Takže, prvý diel Divorce. Ja viem, prvý diel- nudný diel ale čo už. Nejako sa začať musí (¬▂¬) Ak si to rpečítate tak prosím, prosím, prosím zanechajte komentár alebo aspoň hviezdičku(y). S písaním začínam a rada by som vedela váš názor. Kritiku beriem ale nebuďte na mňa príliš zlí, s citom prosím (∩▂∩) Fajn, nezdržiavam a pridávam.
Ráno som sa zobudila do upršaného dňa. Pracujem v nemocnici v Bleskovej, ale chodím tam iba ak ma zavolajú. Nie je tam veľa pacientov, vôbec Blesková nemá ani veľa obyvateľov a na nejaké ľahké zranenia ma tam nepotrebujú. Chodím tam iba operovať, keďže niektoré ťažké operácie zvládnem iba ja. Nie, nepreháňam to, je to tak. Po mojom presťahovaní som sa musela nejako odreagovať- učila som sa. Viem takmer všetky medic ninjutsu ale o tom až inokedy.
Vstala som o ôsmej, čo je na mňa až nezvyčajne skoro. Hodila som na seba župan a zišla dole do kuchyne, kde som si pripravila karamelové frappé. Nie som milovník kávy ale tomuto sa nedá odolať. Sadla som si do obývačky a rozmýšľala. Dnes je to presne rok čo som odišla z Konohy. Tsunade mi o všetkých písala. Hinata (spolu s Narutom, samozrejme) a Ino mi tiež písali. Ino je tehotná a čaká so Saiom dvojčatá. Viem všetko o Konohe a to len z listov ktoré mi Tsunade zaslala. Samozrejme aj o Uchihovi. Keď mu povedala o rozvode, vraj sa ani nepohol. Zachoval kamennú tvár bez citov, ktorú som ja tak veľmi nenávidela. Netrápi ma to, každý z nás začal žiť nový život, ale prajem si aby sa mu stalo to čo mne. Nie som zákerná, ale ublížil mi, jeho nevera ma bolela. Ok, stop! Zabudla som na ňho predsa, nie? Jeho život mi je ukradnutý.
Rozmýšľam, že tu zavolám Hinatu, Naruta, Ino, Saia a ešte pár priateľov z Konohy. Veď som ich nevidela celú večnosť! Chýbajú mi, to je pravda ale nevrátim sa. Páči sa mi aj tu, v Bleskovej. A síce si to nerada priáznvam, ale nezvládla by som sa každý deň pozerať na Uchihu, bez toho aby som mu jednu vrazila.
Inner: alebo ho pobozkala...
Pre Boha! Nie! Zase kecá, to ten kofeín, nepobozkala by som ho. V žiadnom prípade. Už nikdy viac.
Chcela som sa naraňajkovať ale chladnička bola prázdna. Takmer, ale aj tak ju treba doplniť. Obliekla som sa do sukne a trička so znakom klanu Haruno a vyšla z domu smerom na trh.
Cestou som stretla Mabui s tým, že sa mám za 2 hodiny prísť do Kage kanclu. Asi nejaká misia, alebo písala Tsunade? Neviem, zistím. Keď som došla domov, pomaly som začala variť obed. Za 2 hodiny u Raikageho. To v pohode stíham.
O 2 hodiny neskôr
"Ďalej! Och, Sakura, vitaj. Mám tu pre teba list od Hokage. Prečítaj si ho tu prosím" Podal mi zvitok. Nechápala som prečo ho mám čítať tu, ale veď to je vlastne jedno.
Zdravím, Sakura
Potrebujem aby si sa vrátila späť do Konohy, aspoň na mesiac, dva.
Vidím dobre? Robí si zo mňa srandu? Nikam nejdem! Nie som zbaelec ale aj tak. Čo odo mňa chce?
Počula som o tvojich skvelých liečiteľských schopnostiach a tie práve potrebujem. Nejaký nepriateľ nám nakazil asi 100 obyvateľov smrteľným jedom. Skúšala som nájsť protijed ja, Shizune a ešte pár skvelých medikov ale nikto to nedokázal. Verím ti Sakura. Potrebujeme ťa.
Godaime Hokage a NaRUtO
Pootvorila som ústa. Čo mám robiť? Nehodlám sa vrátiť ale musím pomôcť! Síce som odišla, ale stále chcem Konohu chrániť, hoci aj vlastným životom. Kvôli tomu chcel Raikage aby som ostala, asi chcel počuť môj názor.
"Ako dlho to bude trvať?"
"Podľa toho ako skoro prídeš na protijed a vyliečiš ich. Zostaneš tam ale minimálne 2 mesiace."
"Ja... Môžem si to ešte premyslieť?"
"Podľa toho ako skoro prídeš na protijed a vyliečiš ich. Zostaneš tam ale minimálne 2 mesiace."
"Ja... Môžem si to ešte premyslieť?"
"Samozrejme, Sakura. Máš do zajtra čas. Nezabúdaj ale, že v tvojej rodnej dedine bojujú o život ľudia, ktorým môžeš pomôcť iba ty." Týmto ma dostala. Asi som reagovala príliš unáhlene.
"Fajn. Beriem to."
"Zajtra vyrážaš. Priprav sa" prikývla som a mlčky odišla z kancelárie Raikageho. Ja hlúpa idem do Konohy. Musím im ale pomôcť!
IS: Ak ti ide o Sasukeho, tak ho vôbec nemusíš stretnúť. Konoha je veľká a predpokladám, že budeš väčšinu času tráviť v nemocnici
IS: Ak ti ide o Sasukeho, tak ho vôbec nemusíš stretnúť. Konoha je veľká a predpokladám, že budeš väčšinu času tráviť v nemocnici
Má pravdu. S Inner sa nehádam, síce má niekedy sprosté poznámky. Je to predsa moje druhé ja. Vôbec nechápem prečo sa o Uchihu toľko zaujímam. Aj kebyže sa stretneme, to on by sa mal hanbiť... Zvyšok dňa som strávila vyberaním správnych zvitkov, ktoré mi bude asi treba. Neviem o aký jed ide, možno sa mi nepodarí nájsť protilátku ale na to sa snažím nemyslieť.
Mám všetko čo mi treba, môžem ísť domov. Oči sa mi už zatvárajú únavou.
Mám všetko čo mi treba, môžem ísť domov. Oči sa mi už zatvárajú únavou.
Zobudila som sa o desiatej. Rýchlo som do seba napchala raňajky, hodila si na chrbát batoh a vyrazila. Teším sa, že konečne stretnem Naruta, ešte stále je taký hyperaktívny? A aké veľké už má Ino brucho? Všetko sa dozviem...
Cesta prebiehala kľudne, až sa divím. Pomaly sa začínalo stmievať, tak som sa rozhodla prespať. Našla som si voľné miesto v lese, tak som si hneď vytvorila ohnisko a postavila stan. Sadla som si a pozerala do ohňa. Nie som unavená a nudím sa. Asi si privolám Katsuyu aby som sa mala s kým rozprávať. Eh, skutočne nie som v poriadku ak sa chcem rozprávať so slimákom, ale nuda robí svoje. Začala som si prepočítavať trasu, kadiaľ pôjdem. Som približne v polovici cesty, možno už v trištrvtine, teda zajtra dôjdem do Konohy. Oheň pomaly zhasínal tak som priložila a vošla do stanu. Poriadne som sa zabalila do spacáku a do sekundy som zaspala. Neviem ako je to možné, keď som nebola vôbec unavená.
Veľmi podarená časť :3 Vééľmi sa teším na druhý diel ^^