
Zobudila som sa na rovnakom mieste, to znamená, že žiadna neželaná návšteva nebola. V ohnisku zostali len žeravé uhlíky. Obliekla som sa a pokúsila o rannú hygienu, ktorá ale v "divočine" nie je na 100%. V rýchlosti som všetko zbalila a rozbehla sa smerom na juhozápad, teda do Konohy. Netuším z čoho ten jed je. Za normálnych okolností by som sa tým vôbec netrápila, ale ak ani Lady Tsunade to nedokázala, tak to musí byť niečo extra silné. A ak sa nepodarí nájsť protijed mne, nepodarí sa to nikomu, teda aspoň podľa slov Tsunade. Rýchlo som si v hlave premietala stránky kníh a zvitky o jedoch a o ich protilátkach.
Ani som si nevšimla a stála som len pár metrov od hlavnej brány Konohy.
Nádych, výdych, nádych, výdych.... opakovala som si, pokiaľ som nebola úplne pripravená. Ešte stále som trošičku premýšľala o tom, že sa otočím a šprintujem späť domov. Dokonca som sama zabudla ako veľmi mi vadí, keď som pre iných "slabá, otravná, zbabelá". To mi zase pripomenulo Uchihu a presne to mi dodalo odvahu. Nebudem kvôli niekomu ako je on slabá. Vôbec ho nestretnem a ak hej, tak mu dokážem, že som sa zmenila. A že ma ten rozvod a jeho povaha a nevera vôbec nezlomili, skôr mi len pridali na sile.
IS: Ale ovšém, nezabúdaj na tie dni... teda týždne, ktoré si preplakala pred krbom pod dekou.
Jasné, veď som ho milovala, nemohlo to byť bez následkov.
Prešla som cez bránu a mala v pláne pokračovať ďalej ale Kotetsu ma zastavil
"Á, Sakura. Tsunade ťa už čaká. Ponáhľaj sa. Mimochodom, vitaj späť."
"Uhm, samozrejme, ďakujem." snáď si nemyslia, že to zostanem. Vyliečim ich a pakujem domov. Nemám tu čo hľadať a navyše sa mi nechce zase sťahovať. Proste mi je v Bleskovej dobre.
Vyskočila som na najbližší dom a po strechách som utekala do kancelárie 5. Hokage. Zoskočila som dole, vošla, prešla pár schodísk a chodieb. Bez zaklopania som vrazila do dverí.
"Sakura! Som nesmierne rada, že si prišla."
"Eh, Tsunade-sama, tiež vás ada vidím. Prejdime k veci, kde sú pac- ááá" Niečo ma silno a rýchlo strhlo k zemi. Jemne pootvorím oči a snažím sa nájsť toho idiota, čo po mne tú vec hodil. Nie, ona sa to vrtí a hýbe... takže to nie je vec.
"Sakura-chan!" Skutočne? Toto som si zaslúžila?
"Ahoj, Naruto." postavila som sa, zatiaľ čo Naruto poskakoval okolo Shizune a tancoval s prasiatkom.
"Takže, ako som ti písala, máme tu okolo 100 nakazených pacientov smrteľným jedom. Zložky jedu sme zistili tak na 75% ale viac nedokážeme. Do nemocnice pôjdeš za chvíľu spolu so Shizune. Nemáš ale kde bývať, keďže do tvojho starého domu sa už niekto nasťahoval. Ak ti to nebude vadiť, mohla by si ísť do hotela pri nemocnici. Je to na účet Konohy."
"V poriadku. Stále ale nechápem prečo by som tu mala byť minimálne mesiac."
" Jed je zložitý a bude problém aj zohnať všetky bylinky na protilátku. Budeš tu tiež musieť počkať pokiaľ tvoja protilátka nezaberie. Iným slovom, budeš tu pokiaľ nebudú pacienti stopercentne zdraví."
"Takže tu mám vytvoriť protijed a potom sa o nich aj starať? O tom mi nikto nič nepovedal!"
"Ale vedela si, že tu budeš mesiac, takže ti to môže byť jedno. A teraz prosím choď za Shizune."
"Hai..."
Shizune so mnou vyšla z kancelárie a cestou do nemocnice mi rozprávala o zmenách, čo sa tu za ten čas udiali. Nič moc, všetko po starom. Doviedla ma do laboratória a tam mi podstrčila tabuľky so zložkami. Skutočne z toho veľa nevyčítali.
"To je všetko? Nič viac z toho neviete?"
"Tsunade-sama vravela, že vieme len takých 75%. Chýba nám tam len pár zložiek a ich množstvo."
"Jasné, pokúsim sa na to prísť. Môžem mať... kľud?" Shizune bez slova odišla z laboratória a ja som sa pustila do skúmania vzorky.
Niečo sa mi podarilo zistiť ale stále to nestačí. Som celkom unavená z dnešnej cesty takže idem domov. Predtým sa ale mám ešte zastaviť u Hináty. Chcela som ísť aj ku Ino, ale tá teraz potrebuje kľud a ja nepotrebujem urážky môjho čela. Dala mi Narutovu adresu, čo znamená, že pri mojej skromnej návšteve tam bude aj ten žĺty psychopat. Síce na ňho nadávam, ale mám ho nesmierne rada, ako brata. Zaklopala som a spoza dverí som počula
"Ja chcem otvoriť! Hianta! Pusti ma... prosím."
"N-Naruto-kun, ale ja som ju tu pozvala, bude slušnejšie ak..." Nestihla dopovedať a vo dverách stál Naruto.
"Vitaj, Sakura-chan. Poď ďalej." vošla som a následne sa objala s Hinatou. Sadli sme si za stôl a Hinata očami prebodla Naruta.
"Ja-jasné! Idem na rámen. Keby niečo viete kde ma hľadať." poriadnou silou sa zabuchli dvere.
"Tak Sakura, prišla si sem kvôli misii, že? Čo je zač? A kde bývaš? Počula som, že do tvojho domu sa niekto nasťahoval..."
"Nom, určite si už počula o tom jede, ktorý tu nakazil pár ľudí, mám ich vyliečiť. A bývať mám niekde v hoteli blízko nemocnice. Hradí to Konoha, takže o nič neprídem."
"Dáš si čaj? Aké to je v Bleskovej?"
"Uhm, asi hej. Úplne normálne, je mi tam dobre. Mám tam všetko čo potrebujem. Samozrejme, chýbate mi, ale tak je to správne." Hinata sa postavila a z kuchyne doniesla prázdne hrnčeky a džbán z ktorého sa ešte parilo.
"Odišla si kvôli nemu?" Nechcela som aby sa to zmenilo na konverzáciu o mojom bývalom manželovi. Ale som celkom zvedavý človiek, tak sa apoň niečo nové dozviem.
"Vtedy áno. Nechcela som s ním ďalej byť. Chcela som byť od neho na kilometre ďaleko."
"Skutočne ťa až tak veľmi vytočila nevera? Teda, chápem, aj ja by som sa možno s Narutom rozišla ale neodsťahovala by som sa do dediny na míle ďaleko."
"Nesprával sa ku mne ako ku manželke. Pár dní predtým som sa s ním pohádala. Už vtedy som mala v pláne si pobaliť kufre a ísť bývať do môjho starého domu. Dokonca aj nad rozvodom som premýšľala. Ale keď som ho videla s Karin... to bola posledná kvapka. Ublížil mi. Ja som ho milovala, on mňa nie, tvrdil, že áno ale je mi jasné, že klamal. Niekto tak chladný ako on nedokáže milovať." naliala som si čaj a usrkla som si. Mala som celkom dojemný prejav, že? Mne samej sa nahrnuli slzy do očí, ale statočne som ich potlačila.
"Chápem, asi nechceš počuť čo je s ním, či?"
"Ale kľudne. Zaujíma ma, či je s Karin, či si našiel náhradu."
"Tak s Karin som ho párkrát videla po tom, ako ste sa rozišli, ale vieš, že z jeho kamennej tváre sa nedá nič vyčítať. A stretávať sa s ňou mohol aj preto, že boli niekedy v týme. Potom som ich ale spolu veľmi nevidela. Sasuke pracuje na polícii ako predtým, veľmi ho nestretávam, takže o ňom ani veľa neviem."
"Jasné, už budem musieť ísť...Ahoj!"
"Ahoj a veľa šťastia v nemocnici..." neodpovedala som, iba sa usmiala a odišla z domu. Takže jeho nezlomil ani rozvod a ďalej sa s tou štetkou stretával... Neviem prečo ma to trápi.
IS: Tvrdíš, že ti je ukradnutý ale mrzí ťa, že bol s inou ženou? Takže ti nie je až tak úplne ukradnutý...
Bože, nie! Je mi to jedno. Nech sa stretáva s kým chce, ale... kašlem na to, idem do hotela.
Tsunade mi to dala rezervovať, paráda, že? Hotelová izba obrovská a útulná. Mala som tu kuchyňu, spálňu s obývačkou a kúpelňu. Proste všetko čo budem potrebovať. Vyzliekla som sa do spodného prádla a na to natiahla dlhú nočnú košeľu. V posteli som sa snažila myslieť na moju misiu, ale vždy mi do hlavy skočila môj rozhovor s Hinatou. Konkrétne tá druhá časť, kde sa preberal Uchiha.
Ak ste si to čisto náhodou prečítali... Prosím komentujte alebo len hviezdičkujte, pretože... ja fakt neviem či to niekto číta (⊙_◎) Samozrejme, nechcem hneď 30 komentárov, začala som sotva pred týždňom ale robím čo môžem. Takže ak si to prečítate, tak prosím komentujte.
Táto časť má niečo do seba...neviem to pomenovať, ale cítila som sklamanie z toho, že sa Sasuke stále stretával s tou Karin :( Pekný dielik,veľmi sa teším na ďalšiu časť :3