
Zobudil ma budík, ktorý som vypla hodením o stenu. Nie len, že som mojim blbým zvykom rozbila budík, ale aj zničila omietku. Eh, nevadí. Vybalila som si posledné veci do kúpeľne a rýchlo sa osprchovala. Vlasy som si zopla so štipcom a utekala do nemocnice. Z nemocnice som sa zničená dotrepala domov a zaspala. Takto sa to ťahalo každý deň, tri týždne. Protilátku som našla, stačilo počkať pokiaľ zaberie. Tsunade ma chválila a každú chvíľu mi ponúkala návrat do Konohy, vraj v najsilnejšej dedine treba aj najlepšieho medika. Začala som nad tým premýšľať. Prečo nie? S Uchihom som sa nevidela ani raz a to tu som už 3 týždne. Je pravda, že veľmi nevychádzam na vzduch ale aj tak.
Presne takto sa mi začínal aj ďalší deň, teraz hodením súčiastok do hlbokej diery v stene. V nemocnici nepracovala, len sedela a čakala pokiaľ za mnou príde nejaká sestrička s tým, že pacienti sú zdraví. Do pracovne vtrhla Shizune a položila mi na stôl niečo ako plagát. Podvihla som obočie a nechápavo sa na ňu pozrela.
"Večierok. Koná sa každý rok, pôvodne bol určený pre (bývalých) pacientov a medikov ale teraz sa tam stretáva celá Konoha. Čakáme ťa tam." a vybehla z dverí. Večierok? Natiahla som ruku a obzrela si plagát, čo mi tu Shizune nechala. Koná sa to každý rok a vraj sa tam stretne polovica Konohy. Koná sa to niekde tu, v nemocnici. Dávno som sa nebavila. Stačí zohnať nejaké šaty a bude to. Asi by som to odmietla, ale teraz mám až príliš nudné dni na odmietanie zábavy. Ešte sa ale budem musieť opýtať Hináty, TenTen a Temari, či idú. Od Ino to nečakám, za mesiac má pôrod.
"Večierok. Koná sa každý rok, pôvodne bol určený pre (bývalých) pacientov a medikov ale teraz sa tam stretáva celá Konoha. Čakáme ťa tam." a vybehla z dverí. Večierok? Natiahla som ruku a obzrela si plagát, čo mi tu Shizune nechala. Koná sa to každý rok a vraj sa tam stretne polovica Konohy. Koná sa to niekde tu, v nemocnici. Dávno som sa nebavila. Stačí zohnať nejaké šaty a bude to. Asi by som to odmietla, ale teraz mám až príliš nudné dni na odmietanie zábavy. Ešte sa ale budem musieť opýtať Hináty, TenTen a Temari, či idú. Od Ino to nečakám, za mesiac má pôrod.
Takže, všetky idú a aj všetky ideme nakúpiť šaty. Nie je to ples, ale spoločenské šaty tam sú taká povinnosť. Stretli sme sa pred hlavnou ulicou Konohy. Nákupné centrá tu nehľadajte ale také malé butiky tu sú. Kúpila som si modré šaty a doplnila to rúžovou mašľou a topánkami. Vraj mi rúžová ide, tak prečo nie? Večierok má aj tak byť až o 3 dni, takže na rozmyslenie mám čas.
Deň večierku sa pomaly blížil. Netuším ako mi tie 3 dni zbehli ale už to bolo tu. Už som stihla nakúpiť na môj nie veľmi skromný obed. Nechcem tam ísť hladná a potom vyjesť všetky švédske stoly. Shizune vravela, že tam bude celá Konoha. Nepotrebujem sa strápniť pred celým obyvateľstvom. Počkať, celá Konoha... Sasuke!
IS: Takže nakoniec ti to došlo... Možno nepríde, pre neho boli takéto akcie vždy len zbytočné. Ak prídeš s bude tam tak sa proste budete ignorovať a hádzať vražedné pohľady. Vlastne, to si ty, kto vždy vravel, že nebudeš pred ním slabá tak sa tak ľahko nevzdaj.
Jasné, jasné, ľahko sa povie. Nevadí, nepríde, som si istá. Pomaly som sa vybrala k zrkadlu sa upraviť. Vlasy si nechám rozpustené. Nemám v pláne na seba hádzať kilá make-upu, ale riasenka a lesk na pery nič nepokazia. Pomaly som sa začínala tlačiť do modrých šiat. Sú úplne jednoduché, takže ten rúžový opasok ich krásne oživí. K tomu ešte lodičky rovnakého odtieňa rúžovej. Nerada sa chválim ale sekne mi to. Proste, nedá sa povedať, že vyzerám zle. Chválila by som sa tak ešte pár minút, keby ma neprebudili kamienky dobýjajúce sa do mojej izby. Otvorila som okno a tesne sa vyhla ďalšiemu kamienku.
"Sakura! Rýchlo poď dole, večierok začína za 3 minúty." Ah, Hinata. Zavrela som okno,otočila pred zrkadlom a šprintovala na prízemie hotela. Musím uznať, že Hinata vyzerala dokonale.
"Prečo nie si s Narutom?"
"Ah, on dôjde neskôr. Ale teraz mi povedz ty, prečo si mi nepovedala číslo tvojho apartmánu? Kamene som hádzala úplne do každého okna, nenapadlo ma použiť Byakugan."
"Sakura! Rýchlo poď dole, večierok začína za 3 minúty." Ah, Hinata. Zavrela som okno,otočila pred zrkadlom a šprintovala na prízemie hotela. Musím uznať, že Hinata vyzerala dokonale.
"Prečo nie si s Narutom?"
"Ah, on dôjde neskôr. Ale teraz mi povedz ty, prečo si mi nepovedala číslo tvojho apartmánu? Kamene som hádzala úplne do každého okna, nenapadlo ma použiť Byakugan."
"Slávna Hyuuga zabudla použiť Byakugan? Milé. Myslíš, že tam bude aj Uchiha?"
"Naposledy tam nebol lebo bol na misii. Takže, neviem." zvyšok cesty sme prešli mlčky. Nebolo to ďaleko, keďže mi Tsunade vybavila hotel najbližšie nemocnice kvôli mojej misii.
"Naposledy tam nebol lebo bol na misii. Takže, neviem." zvyšok cesty sme prešli mlčky. Nebolo to ďaleko, keďže mi Tsunade vybavila hotel najbližšie nemocnice kvôli mojej misii.
Večierok prebiehal "hladko". V polovici prišiel aj Naruto a pár minú za ním Uchiha. Všimla som si, ako ma prebodával pohľadom keď som s niekým tancovala. Žiarlil? To by som bola len rada. Proste mu chcem všetko pekne vrátiť. Bolo už celkom dosť hodín a ja som sa rozhodla ísť domov. Ešte pár ľudí tam zostalo, ale mňa to už nebavilo. S každým som sa rozlúčila a pobrala sa nočnými ulicami Konohy domov. Osvetľovalo to tu len blikajúce svetielko pouličných lámp. Konečne ticho. Ulicou sa ozývalo len klopkanie mojich podpätkov. Spoza jedného tmavého rohu sa niekto vynoril. Kráčal smerom ku mne. Asi ide na ten večierok, aj keď poriadne mešká. Zrazu predo mnou zastavil a pod nos mi napchal kyticu ruží. Hľadela som na nich dobrú minútu keď som sa odvážila pozrieť sa tomuto "záhadnému" mužovi do očí. Zastavil krásne pod lampou, takže som mala nádherný výhľad na jeho tvár. Čierne oči, vlasy... UCHIHA! Nevedela som, čo robiť a ani kebyže viem, tak to nespravím. Zase mám "zásek". On tiež len stál a bol ticho až keď z neho nakoniec vyletelo
"Prepáč." vykulila som na neho moje smaragdové oči.
"Myslím, že kvety nepomôžu." urobila som krok do strany a pomalým krokom som sa vydala domov. Nešiel za mnou, zostal tam ticho stáť aj s tou kytičkou ruží, ktorú mu pravdepodobne naservírovala Ino alebo niekto z jej rodiny. Zajtra idem domov. Premýšľala som o tom, že tu zostanem, ale nakoniec nie. V žiadnom prípade. Došla som domov a rýchlo zaľahla do postele. Neunúvala som sa odmaľovaním, veď to cez noc zlezie dole, prípade sa zobudím ako po poriadnej opici.
Sasukeho pohľad
Dnes vyzerala skutočne krásne. Až teraz som si uvedomil, čo som stratil.Teda, uvedomil som si to, keď som ju prvýkrát po dlhej sobe videl v Konohe. Vyzerala inak, ako pri mne. Vyzerala bezstarostne a šťastne. Neskutočne mi vadilo, keď som ju videl tancovať s iným chlapom. Rozvidela sa so mnou a odsťahovala sa a ja som sa tváril, že mi to je jedno. Teda, vlastne aj mi to z časti jedno bolo. Netrápil som sa s tým. Bolo mi to ľúto, ale nič viac. Až teraz som si poriadne uvedomil, čo som jej spôsobil. Iná by to možno prežila, ale ona je nesmierne krehká. Namiesto toho, aby som sa o ňu poriadne staral, som na ňu kašľal a spravil si z nej viac slúžku ako ženu. Chcem ju späť, chcem jej vrátiť to, čo som si od nej pred pár rokmi zobral- lásku. Fajn, mám silné slová. Budem rád, ak mi vôbec odpustí. A pre uprestnenie s Karin som vtedy spal, lebo som musel. So Sakurou som to dávno nerobil a potom sa so mnou pohádala, takže mi bolo jasné, že sa tak skoro nedočkám. Takže... proste musel som. Nečakal som, že sa vráti tak skoro. Karin som tiež vtedy vykričal, že sa to nikdy viac nestane (aj keď... párkrát som na to zabudol). Za ten čas, čo tu Sakura je som si zistil o nej veľa vecí (stačí Ino povedať, že ak mi nič nepovie tak sa postarám o to, aby pri nej pri pôrode nebol Sai, trošku zákerné ale čo už) viem na čo tu prišla a aj to, že zajtra odchádza. Tsunade by mala byť v kancelárii, idem za ňou a pár vecí jej vysvetlím. Nechcem Sakuru pustiť samú domov! Teda, do Bleskovej, to nie je jej domov. Tu je jej domov. Ale nechcem aby som išiel priamo so Sakurou, ešte by ma niekde ukrižovala po ceste, pôjdem tajne za ňou a v Bleskovej jej všetko vysvetlím.
Otočil som sa, kvety šmaril do prvej bedne, ktorú som videl a išiel do kage kancelárie. Je mi jasné, že Tsunade zobudím ale čo už.
Po dlhom zobúdzaní a nasledovnom vysvetľovaní a prosení mi povolila ísť tajne za ňou a hneď sa vrátiť. Tak som sa premiestnil domov a na všetko sa pripravil.
Ráno o šiestej som postavil klon pred jej hotel. Nech sleduje, kedy odíde. Bola chyba sa vyčerpávať už od šiestej, keďže ona sa len zobudila o desiatej. Vyšla z brány Konohy a po 10 minútach som sa rozbehol za ňou. Sledoval som okolie, niekde v blízkosti sa odohrávala nejaká bitka, ale boli dostatočne ďaleko na to, aby sme s tým mali niečo spoločné. Eh, chyba. Ninjovia sa k nám nebezpečne priblížili a jeden odrazený kunai letel nesmiernou rýchlosťou smerom k Sakure. Sotva som si to to všimol, nestihol som nejako zareagovať a ona rovnako. Kunai sa jej zapichol do boku. Zletela zo stromu a na kolenách si to obzerala. Síce som bol ďaleko ale všimol som si, že rana je poriadne hlboká a jej sa nejako prevracajú oči. Za chvíľu sa položila na zem. Bolo mi jasné o čo ide, stratila veľa krvi a odpadla. Vedel som prečo s ňou idem. Rozbehol som sa k nej a vzal ju do náruče. Po tých rokoch stále rovnako ľahká. Utekal som, čo najrýchlejšie do Konohy, je to najbližšia dedina s veľkou nemocnicou.
Tak, už končia tie časti, kde sa nič nedeje. Teda, aspoň dúfam. Snažím sa to dávať tak ako som písala, teda každé 2 dni ale dnes som už pomaly nestíhala (︶︹︺)
Takže pri niektorých dieloch možno bude meškanie, pardon.
Takže pri niektorých dieloch možno bude meškanie, pardon.
Eh, tiež ospravedlňte extra rýchlu Sasukeho zmenu názorov. Jemu to vlastne trvalo rok, všetko sa mu to v hlave pekne ukladalo a až teraz mu to docvaklo :D
Po prečítaní prosím komentujte a hviezdičkujte, prosím. Arigato.
Prepáč, že som nekomentovala, bola som mimo domu :) Takže: parádny príbeh :3 Dúfam, že napíšeš čo najrýchlejšie ďalší diel :3 Teším sa naň :3
Pekná kapitolka :)