
Sasukeho pohľad
Predpokládam, že jej to len dezinfikovali, zašili a napojili na všetko možné. V nemocnici je proste základom vyzerať ako transformer. Chcel som pri nej byť keď sa prebudí ale nestihol som. Nechcem predsa prísť o celé Uchiha sídlo, nie? Musel som všetko pekne vyplatiť a až potom išiel do nemocnice. Zase veľmi som sa neponáhľal, išiel som tak normálne, veď aj tak asi spí.V nemocnici som si vypýtal číslo jej izby a potichu vošiel, nechcem aby sa zobudila. Áno, celkom rýchlo sa mením. Raz mi je jedno či spí a druhýkrát ju nechcem zobudiť a je zo mňa starostlivý človek. Kvôli nej by som ale najradšej bol vždy tá druhá verzia. Nevyznám sa sám v sebe! Argh.. nevadí.
Sadol som si na stoličku vedľa postele a sledoval, ako pokojne chrupká. Vždy, keď som sa snažil dotknúť jej ruky sa pomrvila a niečo si zamrmla. Kawaii! Eh, áno, som Uchiha. Dnu vošla sestrička, taká typická, stará pneumatika. Pár vecí si pozapisovala a povedala mi, že moja "Bývalá manželka" bude v poriadku a že sa pravdepodobne čoskoro zobudí. No to je milé, ale prečo ju nazvala mojou bývalou manželkou? Znie to úplne strašne! Mal som v pláne na tú starú rašpľu ešte v duchu nadávať ale z mojich myšlienok ma vytiahol pohyb ruky. Sakurinej ruky. Čo jej v tej rýchlosti poviem? Snáď nepanikárim! Nevadí, vždy nájdem riešenie. Niečo mumlala a vrtela sa na lacnom matraci. Začala klipkať očami. Usmial som sa keď som videl, že sa jej zlepili mihalnice a má kvôli tomu problém otvoriť oči. V sekunde pozerali tie dva smaragdy mojim smerom. Snažila sa to zakryť, ale bolo na nej vidieť, že je vystrašená.
"Dobré ránko." Gratulujem! Nič hlúpejšie som povedať nemohol.
"Čo tu chceš?! A prečo som tu?" odtiahla svoju ruku, ale inak sa nepohla.
"Som tu lebo som ťa tu priniesol. Išiel som náhodou okolo. Mohla si vykrvácať."
"Ďakujem a teraz môžeš odísť." ukázala prstom na dvere
"Sakura..." vzdychol som a zahľadel sa jej do očí. "Nechaj ma ti to vysvetliť. Nikdy som ti nechcel ublížiť a..."
"Ty mi chceš ešte niečo vysvetľovať?! Viem, že si ma nikdy nemiloval plus si sa vyspal si inou ženou! Dokonca si o mňa ani po mojom odchode neprejavil žiaden záujem. Nerob mi to ťažšie Sasuke a odíď." Zase začala mávať rukami a ukazovala na zelenú tabuľku s nápisom EXIT.
"Ďakujem a teraz môžeš odísť." ukázala prstom na dvere
"Sakura..." vzdychol som a zahľadel sa jej do očí. "Nechaj ma ti to vysvetliť. Nikdy som ti nechcel ublížiť a..."
"Ty mi chceš ešte niečo vysvetľovať?! Viem, že si ma nikdy nemiloval plus si sa vyspal si inou ženou! Dokonca si o mňa ani po mojom odchode neprejavil žiaden záujem. Nerob mi to ťažšie Sasuke a odíď." Zase začala mávať rukami a ukazovala na zelenú tabuľku s nápisom EXIT.
"Kde berieš tú istotu, že som ťa nikdy nemiloval? Možno som to nedával najavo tak, ako si ty chcela ale..."
"Och! A čo ja mám z toho, že ty ma miluješ, keď mi to nijako nedokážeš? Nikdy v živote si mi to ani nepovedal.. ani nijako nedal najavo..." sklonila hlavu a začala sa jemne otriasať. Čo robí?
"Och! A čo ja mám z toho, že ty ma miluješ, keď mi to nijako nedokážeš? Nikdy v živote si mi to ani nepovedal.. ani nijako nedal najavo..." sklonila hlavu a začala sa jemne otriasať. Čo robí?
"Sak-" stíchol som. Na paplón spadla slaná slza.
"Sasuke odíď! Už ma viac nenič a daj mi pokoj..." schúlila sa do klbka. Asi by som mal odísť... Nie! Neodídem len tak. Dokážem jej, že ju milujem. Sadol som si za ňu na postel a zozadu ju objal. Snažila sa z môjho zovretia dostať, ale som na ňu až príliš silný. Zvlášť keď práve vstala po úraze a plače.
"Neplač, láska. Prepáč. Strašne to ľutujem, len mi odpusť." Málokedy poviem vôbec to úbohé prepáč. Divím sa, že sa to zo mňa dnes tak sype. Snáď mi uverí, že sa zmením a odpustí. Neodpovedala, len začala ešte viac plakať. Kolísal som sa s ňou do strán, pokiaľ sa až úplne neupokojila. Doplakala ale bola ticho. Prišlo mi to trošku divné, tak som sa naklonil aby som videl, čo je s ňou. Heh, spí. To som až tak nudný? Možno je len unavená, chápem. Pomaly som vstal z postele a ju jemne uložl na vankúš a prikryl paplónom, ktorý bol len tak mimochdom, premočený od sĺz. Pohladil som ju po vlasoch a rozhodol sa odísť. Mal som ju pobozkať? Nie, predsa len mám pud sebazáchovy. Čo ak by sa prebudila a ja by som skončil s červeným otlačkom jej ruky na tvári? O to nestojím. Ostal by som tu pri nej, ale chcem aby nad mojim slovami trošku popremýšľala. V kľude. Nikde nie je väčší kľud ako na izbe v nemocnici, tak čo viac si môže dievča priať? Možno prídem aj zajtra, to neviem isto ale v deň keď ju preustia (sestrička vravela, že to bude pozajtra, myslím) tu určite budem. Určite bude chcieť odísť. Nedovolím jej to! Zostane tu, pekne v Listovej. Nemám v pláne ju tu nasilu držať, nechcem aby sa kvôli mne zase trápila. Proste ju presvedčím aby tu ešte na pár dní ostala. Na dostatočne dlhú dobu na to, aby si premyslela čo ďalej. Či tu zostane, alebo predsa len odíde do Bleskovej. Tsunade by mi v tom mohla pomôcť... Síce mi stále vyčíta to, čo som spravil Sakure, ale inak mám pocit, že so mnou nemá problém. Často som sa s ňou rozpráva,... o všetkom. Myslím, že chce aby sme boli so Sakurou zase spolu, lebo mi vždy rozprávala (možno mala v sebe trošku saké) že sa k sebe hodíme. Dokonca ma aj prehovárala, aby som sa jej ospravedlnil. Vtedy som bol toho názoru, že Uchiha nikdy nemôže stratiť svoju hrdosť. Nikdy nebude prosiť o niečo ženu. Bože, ako som mohol byť až taký idiot? Nom, dúfam, že mi Hokage v mojom pláne nejako pomôže. Rozpráva o nej ako o vlastnej dcére. Takže ak ju presvedčím, že lepšieho nikde nenájde... Som skvelý! Áno priznávam, takéto dokonalé plány napadnú len mňa. Navyše počítam v nich 100% úspech! Mhmpff... a vraj Shikamaru je úžasný stratég...
Tak trochu extra-krátky a pravdepodobne nudný diel. Nič sa tam nedeje (gomenasai) a nie je tam takmer žiaden dialóg. Inak mi to napísať proste nešlo! Tiež sa ospravedlňujem, že je to nejako neskoro ale nemohla som skôr. AK tam sú nejaké gramatické chyby alebo preklepy tak zase ďalšie pardón ale ponáhľala som sa aby to bolo ešte dnes, takže som to neprekontrolovala.
Veľmi rada by som vedela vaše názory na poviedku. Začínam písať a neviem či mám pokračovať. Samozrejme, nečakám 100 komentárov, postačí mi aj jeden, len chcem vedieť, že to niekto číta. A ak je prečítané tak HVIEZDIČKY porpsím (─‿‿─)
čítam to ja ^^ V tomto diele si tak zhovadila Sasukeho postavu, že to nie je možné
Taký je egosita v tvojej poviedke, že mi je z neho zle
Ale dúfam, že sa to zmení :3
Inak sa mi páči chovanie Sakury voči nemu, to je fajn ;) Neviem, jja by som svojmu milovanému neodpustila...