
Sasukeho pohľad (stále :3 )
Na poludnie som vtrhol do kaneclárie našej kage bez zaklopania. Vlastne, nikdy neklopem. Privítala ma pohlavkom. Vraj mám klopať, lebo sa zľakla.
"Jasné, jasné... Ak nezabudnem, tak nabudúce zakopem."
"Teraz k veci, prečo si prišiel? Nevolala som ťa."
"Zajtra majú Sakuru prepustiť, že? Myslel som, že by tu ešte mala zostať taký mesiac. Pokiaľ sa úplne nevylieči..."
"Sasuke... Myslíš si, že bude potrebovať mesiac na vyliečenie? Povedz mi pravý dôvod." Nezostávalo mi nič iné, než povedať pravdu. Pri takmer každej vete dvíhala obočie a zatínala päste. Má ma rada ale na Sakuru nedopustí. Stačila mi polhodinka a bolo to vybavené. Predsa len som šikovný od narodenia. Nemal som čo robiť, tak som zašiel do kvetinárstva klanu Yamanaka a kúpil som jednu ružu. Sakura spala, takže som jej ju dal do vázy a odišiel. A ešte predtým, som všetkým sestričkám povedal, že ja nie som jej bývalý manžel, ale Sasuke Uchiha! Zvyšok dňa som strávil u Nejiho a spánkom. V poslednej dobe sa v Konohe nedá nič robiť!
"Jasné, jasné... Ak nezabudnem, tak nabudúce zakopem."
"Teraz k veci, prečo si prišiel? Nevolala som ťa."
"Zajtra majú Sakuru prepustiť, že? Myslel som, že by tu ešte mala zostať taký mesiac. Pokiaľ sa úplne nevylieči..."
"Sasuke... Myslíš si, že bude potrebovať mesiac na vyliečenie? Povedz mi pravý dôvod." Nezostávalo mi nič iné, než povedať pravdu. Pri takmer každej vete dvíhala obočie a zatínala päste. Má ma rada ale na Sakuru nedopustí. Stačila mi polhodinka a bolo to vybavené. Predsa len som šikovný od narodenia. Nemal som čo robiť, tak som zašiel do kvetinárstva klanu Yamanaka a kúpil som jednu ružu. Sakura spala, takže som jej ju dal do vázy a odišiel. A ešte predtým, som všetkým sestričkám povedal, že ja nie som jej bývalý manžel, ale Sasuke Uchiha! Zvyšok dňa som strávil u Nejiho a spánkom. V poslednej dobe sa v Konohe nedá nič robiť!
Sakurin pohľad
Zobudila som po mojom popoludňajšom schrupnutí okolo štvrtej. Oprela som sa o stenu a začla čítať knihu, čo mi tu priniesla Hinata. Rozprávali sme sa o Narutovi a o ich vzťahu. Kto by to bol povedal, že tieto dva protiklady budú raz kráčať "ruka v ruke"? Tiež mi vravela, že TenTen a Neji sú už dlhšiu dobu spolu. Inak povedané, každý z Konohy si niekoho našiel (teda Lee a Chouji... ale to už je niečo iné). Veď aj ja si nejakého fešáka raz ulovím. Pri tejto vete som si spomenula na Sasukeho. Čo tu včera chcel? Prečo sa mi zrazu ospravedlňuje? Veď mal na to čas jeden rok. Blesková nie je tak ďaleko, mohol za mnou prísť, keď už ma tak miluje. Možno včera ani nehovoril pravdu. Aj keď jeho výraz bol taký... úprimný? Takýto výraz u Sasukeho som dávno nevidela. Vlastne, nikdy som ho nevidela. Netuším čo sa s ním za tú dobu stalo ale vyzerá to tak, že sa zmenil. Predtým mal vždy kamennú tvár a málokedy sa ku mne ozval. Teraz v jeho očiach bolo plno citov. Dokonca ma objal, sám od seba! Povedal mi, nech neplačem. Objímal ma tak... inak. Neviem ako to nazvať. Jemne, ako keby sa bál, že sa rozbijem (tenokrát nie o podlahu) ale zároveň pevne, ako keby sa bál, že odídem. Nad čím to premýšľam? On by nikdy nič také nespravil. Na to je až príliš hrdý na svoje meno.
IS: Hneváš sa na ňho, to chápem. Ale prečo si nechceš priznať, že to myslí vážne? Veď jeho slová boli úprimné, skutočne sa zmenil a skutočne ťa miluje. A ja viem, čo je v tebe. Zakrývaš to, ale stále ho máš rada. Viac než len "rada". A to objatie... priznaj, že takto sa ťa nikdy nedotkol. Ani keď ste spolu len "chodili", ani keď ste boli oficiálne maželia.
Viac než len rada? To nie. Nenávidím ho. A nechápem, prečo sa ma snažíš nahovoriť na to, aby som mu odpustila a všetko skončilo "Happy endom". Veď ublížil mne, takže aj tebe. Lebo ty si... vlastne ja.
IS: Ale narozdiel od teba mám rozum. Nie som taká natvrdlá. Čo ak hovorí pravdu? Čo ak to bola skutočne nehoda? Tak aspoň nebuď taká neoblomná. Nemusíš sa mu hneď vrhnúť okolo krku. Tak s ním aspoň skús stráviť trošku času. Iba tak zistíš či sa skutočne zmenil. A to že ho nenávidíš? Mňa neoklameš, ja viem čo v tebe je.
Chjo, zase ona všetko vie... A ako by som ho mala viac spoznať, keď zajtra idem domov?
Zrazu mi vošla sestrička do izby. Pýtala sa ma, či mi už je lepšie. Keď odchádzala tak povedala:
"Och! Skoro som zabudla! Bol tu dnes pán Uchiha, nechal vám tu niečo." ukázala prstom na nočný stolík. Najprv som naň nechápavo hľadela, ale potom som si všimla ružu v sklenenej váze. Nikto ho o to neprosil, tak nechápem čo to má znamenať...
"Och! Skoro som zabudla! Bol tu dnes pán Uchiha, nechal vám tu niečo." ukázala prstom na nočný stolík. Najprv som naň nechápavo hľadela, ale potom som si všimla ružu v sklenenej váze. Nikto ho o to neprosil, tak nechápem čo to má znamenať...
IS: Ehm, ehm. Klameš samú seba
Nie, STOP! Nebudem na tie reči reagovať. Fakt nepotrebujem počúvať o tom, ako ho milujem. Možno, že mu raz odpustím, ale nikdy nezabudnem. A to, že mu odpustím neznamená to, že s ním zase budem.
Zvyšok dňa som strávila hádaním s mojím druhým a skazeným "ja". Aby toho ešte nebolo málo, tak som zaspávala pri robení poriadku v mojich citoch (alebo v hlave?). Za normálnych okolností by som na to kašľala, no tá moja skazená časť ma proste nútila si "uvedomiť ako ho milujem". Nemilujem ho, nemôžem. Dokonca som si už raz začínala myslieť, že to bola "nehoda" a že by som mu predsa len mala odpustiť. Hneď ma to ale prešlo, keď som si spomenula na ten pohľad, ktorý sa mi naskytol tesne pred mojím odchodom z Listovej. Eh, áno, hovorím o Sasukeho "hrátkach" s inou ženou. A vôbec o jeho strašnej povahe. Správal sa ku mne ako ku normálnej ženskej, čo prejde okolo a nie ako ku vlastne manželke. Ďakujem Bohu, že si dával pozor a nemám deti na krku. Teda, raz chcem mať deti, ale určite nie v tejto situácii. A zvlášť nie s niekým, s kým sa rozvádzam! Som divná, viem. To len preto, lebo chcem spať. A to mi pripomína, prečo vlastne nespím? Prečo sa už dve hodiny len tak prevaľujem na posteli? V poslednej dobre nie som tak úplne v poriadku a na vine nie sú žiadne bylinky... ale nikam sa liečiť nejdem!
Sasukeho pohľad
Dnes prepúšťajú Sakuru, že? Pekne som sa obliekol (do toho, čo nosím každý deň, ale vyzerám v tom viac než len sexy, že?) a vyrazil. Vlastne, ani neviem prečo tam chodím. A vlastne, čo jej poviem? Kúpim jej kvety. Bude to vyzerať lepšie.
Zase som si to namieril na izbu číslo 182. Zaklopal som a vošiel. Sedela na posteli a hlavu mala opretú o stenu. Čítala si nejakú hrubú knihu. Nadvihla jedno obočie a očkom sa na mňa pozrela, jej milý výraz sa zmenil na taký... nenadšený z môjho príchodu. Nič ale nevravela, nahlas si vzdychla a zase uprela pohľad do knihy. Nevšímala si ma, tak som jej kyticu (zase ruže- romantická klasika (s mojím vzhľadom by bola aj burina romantická)) položil na ňu, resp. rovno pred jej nos. Nič nepovedala, zase. Zdvihla ju a položila na stolík vedľa. Prečo sa neozýva? Sadol som si na stoličku a začal rozprávať.
"Za chvíľu ťa prepustia. Netreba ti pomôcť sa pobaliť?" viem, že tu ešte mesiac ostane, ale zatiaľ budem hrať, akože "nič neviem". Ani sa na mňa nepozrela, len prstom ukázala do rohu izby. Bol tam o stenu opretý batoh. Vyzerá to tak, že dnes sa veľmi neporozprávame. Tak začnem inak.
"Keď ťa prepustia, tak sa máš staviť u Hokage." kývla hlavou
"Keď ťa prepustia, tak sa máš staviť u Hokage." kývla hlavou
"Vraj je to niečo dôležité." nič.
"Niečo veľmi dôležité." stále nič.
"Niečo nesmierne dôleži-"
"Sklapni." nedokončil som. Zavrel som ústa a sklopil pohľad.
"Sklapni." nedokončil som. Zavrel som ústa a sklopil pohľad.
"Prepáč." čo iné som mal v tej situácii povedať?
"Za čo?" Wueheey! Konečne so mnou komunikuje Stále som mal hlavu sklopenú, takže nič nemohla vidieť, ale na tvári mi hral úsmev.
"Za to, že kecám, nie?"
"Nechápem, skutočne nechápem Sasuke, ako som s tebou mohla vydržať v jednej miestnosti a nezmlátiť ťa. Tak ty ma zničíš, podvedieš ma, musím sa s tebou rozviesť, kvôli tebe odídem do inej dediny a ty sa mi ospravedlňuješ za to, že trepeš nezmysly? Ak si tu prišiel kvôli tým kvetom, tak ďakujem. Môžeš ísť."
"Nie, Sakura. Len sa s tebou snažím rozprávať. Chýbal mi tvoj hlas. Chcem ho zase počuť každý deň. Tak mi aspoň odpusť, láska, prosím. Nechápem prečo som to spravil, viem, že si to do konca života budem vyčítať, lebo som vďaka tomu prišiel o ženu, ktorú milujem." povedal som to pekne, to sa musí uznať. Stačilo by mi pripevniť fúzy a pripadal by som si ako Shakspeare. Ale ja hovorím len pravdu! Snažím sa do toho dať všetky city, aby konečne uverila, že to aspoň stojí za pokus. Skvelé! Zatvorila knihu a uprela na mňa pohľad.
"Sasuke, nechápem o čo sa snažíš. Doteraz ti to bolo jedno a tak to aj bude. Dnes odídem domov a zase zabudneme na existenciu toho druhého, ok?" Muahahá! Nikam neodídeš, maličká.
"Tým chceš povedať, že si na mňa úplne zabudla? Nezostali ti žiadne city ku mne? Ani trošičku lásky? Nič čo by som mohol obnoviť?" neodpovedala, na chvíľu sklopila pohľad, akoby premýšľala čo povedať. Nanešťastie nepovedala nič, len si otvorila knihu a tvárila sa, že číta.
"Láska, prosím. Pochop, že som to nechcel spraviť. Nikdy som ti nechcel ublížiť." kebyže nie som Uchiha, tak by som aj nejako vyronil slzičku, aby videla, že ma to mrzí. Ale vzhľadom k môjmu klanu si to nemôžem dovoliť. Mám celkom vysoké postavenie, nemôžem sa až takto znížiť.
"Láska, prosím. Pochop, že som to nechcel spraviť. Nikdy som ti nechcel ublížiť." kebyže nie som Uchiha, tak by som aj nejako vyronil slzičku, aby videla, že ma to mrzí. Ale vzhľadom k môjmu klanu si to nemôžem dovoliť. Mám celkom vysoké postavenie, nemôžem sa až takto znížiť.
"Miluješ ma?" čo tým chce povedať?
"Áno, ani si nevieš predst-"
"Ak ma miluješ, prečo si neprišiel do Bleskovej? Alebo ma miluješ len keď som blízko?" fajn, dosť. S pravdou von. Aj tak, neviem či by som si niečo v tej rýchlosti vymyslel.
"Áno, ani si nevieš predst-"
"Ak ma miluješ, prečo si neprišiel do Bleskovej? Alebo ma miluješ len keď som blízko?" fajn, dosť. S pravdou von. Aj tak, neviem či by som si niečo v tej rýchlosti vymyslel.
"Kebyže tam prídem, tak rovnako rýchlo aj odídem. Vedel som, že si ma po tom znenávidela a zabudla na mňa. Snažil som sa s tým žiť a nerobiť to nikomu z nás ťažšie, ale keď som ťa tu zase videl, nemohol som odolať. Mám potrebu zase vyčariť úsmev na tvojej tvári, chcem ťa vidieť zase šťastnú. Prepáč, ale nemôžem si pomôcť. Milujem ťa." pevne verím, že tu nikde nie sú kamery. Asi by som sa tiež odsťahoval.
Na stránky knihy dopadla kvapka vody, ktorá sa okamžite vpila do papiera. Cože to? Jasné, plače. Vďaka komu? Vďaka mne. Gratulujem, Uchiha, skuotčne si hanba. Natiahol som k nej ruku a zotrel jej slzu z líc.
"Neplač. Len sa neviem zmieriť s tým, že moja milovaná ku mne nič necíti."
"Možno ti odpustím, ale to v žiadnom prípade neznamená to, že ťa budem milovať. Len ti odpustím. Môžeme byť kamaráti, to je všetko čo dokážem spraviť." Ja mám srdce? Ak áno, tak sa práve rozlámalo na tisícky maličkých kúskov (ktoré dokáže zlepiť len ona, samozrejme). Kamaráti? To čo je? Nikto nechce byť len kamrát. Budem sa s tým musieť zmieriť. Usmial som sa, ona tiež. Konečne! Konečne vidím jej úsmev. Síce je trošku krivý a nie je taký úprimný ako niekedy, ale zatiaľ mi to bude musieť postačiť. Rýchlo som sa ku nej vrhol a objal ju. To kamaráti robia, nie? Najprv len tak nehybne sedela, ale potom položila ruky na môj chrbát a pritiahla si ma bližšie. Kamaráti... Ale nevzdám sa, postarám sa o to, aby ma znova milovala.
"Neplač. Len sa neviem zmieriť s tým, že moja milovaná ku mne nič necíti."
"Možno ti odpustím, ale to v žiadnom prípade neznamená to, že ťa budem milovať. Len ti odpustím. Môžeme byť kamaráti, to je všetko čo dokážem spraviť." Ja mám srdce? Ak áno, tak sa práve rozlámalo na tisícky maličkých kúskov (ktoré dokáže zlepiť len ona, samozrejme). Kamaráti? To čo je? Nikto nechce byť len kamrát. Budem sa s tým musieť zmieriť. Usmial som sa, ona tiež. Konečne! Konečne vidím jej úsmev. Síce je trošku krivý a nie je taký úprimný ako niekedy, ale zatiaľ mi to bude musieť postačiť. Rýchlo som sa ku nej vrhol a objal ju. To kamaráti robia, nie? Najprv len tak nehybne sedela, ale potom položila ruky na môj chrbát a pritiahla si ma bližšie. Kamaráti... Ale nevzdám sa, postarám sa o to, aby ma znova milovala.
Sakurin pohľad
Práve som sa stala kamarátkou niekoho, kto mi zlomil srdce. Skvelé, Sakura... Ale som vlastne šťastná. Keď odídem, nebudem sa musieť trápiť tým, že som tu niekomu ublížila.
Ak mám byť úprimná, páči sa mi byť v jeho objatí. Nie, nič k nemu necítim, len... je to iné
IS: Ten chlapec to nenechá len tak. Videla si jeho úsmev? Bol nenormálne úprimný a sexy *Vrrr*. Som rada, že si mu odpustila. Najprv mal taký prekvapený pohľad, ale potom šťastný. Nesmierne šťastný. Robíš mi radosť, dievča.
Uhm, skvelé. Teším sa domov. Budem od neho na míle ďaleko. Teraz ale nie kvôli tomu, že ho nejako nenávidím (stále ho nenávidím) ale preto, že mi jeho prítomnosť nejako škodí. V jeho blízkosti sa mi zviera žalúdok a mám... trému? Tréma to nie je, ale niečo podobné.
Povedal mi, že by ostal ešte chvíľu, ale vraj má niečo veľmi dôležité na práci a musí odísť. Nevadí, teraz potrebujem ticho a kľud.
Vravela som, že potrebujem kľud? Mala som ho asi minútu, pokiaľ nevošla sestrička, že môžem odísť. Neochotne som sa postavila z postele a obliekla. Na "recepcii" na mňa zakývala sestrička a zvrieskla "Ku Hokage!". Takže Sasuke neklamal, fakt mám ísť ku Tsunade-sama.
"Sakura! Mám na teba menšiu prosbu, ale mala by si to brať skôr ako rozkaz." Zase odo mňa niečo chce.
"Čo to bude teraz, Tsunade-sama?"
"Tákže, chcem aby si to ostala ešte jeden mesiac a to z rôznych dôvodov, ktorých je veľa. Za prvé, máme veľa medikov na misiách, takže niekedy by si sa hodila. Za druhé, písal mi Raikage, že celá vaša ulica je v prestavbe a nie je možné tam teraz bývať. Za tretie, stále som toho názoru že naša dedina potrebuje medika ako si ty, bola by som rada, ak by si tu ešte chvíľu ostala, poriadne všetko preskúmala a rozhodla sa, či predsa len nezostaneš."
"Tákže, chcem aby si to ostala ešte jeden mesiac a to z rôznych dôvodov, ktorých je veľa. Za prvé, máme veľa medikov na misiách, takže niekedy by si sa hodila. Za druhé, písal mi Raikage, že celá vaša ulica je v prestavbe a nie je možné tam teraz bývať. Za tretie, stále som toho názoru že naša dedina potrebuje medika ako si ty, bola by som rada, ak by si tu ešte chvíľu ostala, poriadne všetko preskúmala a rozhodla sa, či predsa len nezostaneš."
"Eh, nie. Majte sa!" vykročila som ku dverám, ale hrozivá pesťovka do stolu ma zastavila. Všetci vieme, že Tsunade-sama má silu Hulka, tak načo ju zbytočne provokovať?
"Nespomínala som snáď, že to je rozkaz?"
"A kde mám podľa vás, po celý ten čas byť?"
"V hotelovom apartmáne, kde si bola doteraz." odpovedala s kľudom, ale ja sa nevzdám!
"Nemám peniaze na rozhadzovanie. Nemôžem si dovoliť za ňho platiť jeden mesiac."
"Na účet Konohy."
"V hotelovom apartmáne, kde si bola doteraz." odpovedala s kľudom, ale ja sa nevzdám!
"Nemám peniaze na rozhadzovanie. Nemôžem si dovoliť za ňho platiť jeden mesiac."
"Na účet Konohy."
"Doma ma tiež čakajú povinnosti."
"Písala som Raikagemu, vraj je to v poriadku. Kľudne môžeš zostať, žiadne povinnosti nemáš. Dokonca vravel, že si potrebuješ oddýchnuť."
"Ale..."
"Ale?"
"Vzdávam sa." takže ďalší mesiac v Listovej. Za čo, ma Bože trestáš?
"Písala som Raikagemu, vraj je to v poriadku. Kľudne môžeš zostať, žiadne povinnosti nemáš. Dokonca vravel, že si potrebuješ oddýchnuť."
"Ale..."
"Ale?"
"Vzdávam sa." takže ďalší mesiac v Listovej. Za čo, ma Bože trestáš?
"Som rada, že si rozumieme. Môžeš odísť." Neochotne som vykráčala z kancelárie a napochodvala si to do Ichiraku rámen. Našťastie mali prázdne, takže som sa mohla v pokoji najesť.
Z pohľadu "rozprávača"
Sekundu po buchnutí dverí, spoza záclony vyletel Sasuke.
"Skvelé! Ďakujem Tsunade!"
"Tsunade? Nezabudol si na niečo?"
"Eh, Tsunade-chan, Tsunade-baachan, Tsunade-kun?" nemal to robiť. Preletel oknom a zastavil na streche nejakého domu. Postavil sa zo zeme a oprášil sa. S úsmevom na tvári sa vydal domov.
Sekundu po buchnutí dverí, spoza záclony vyletel Sasuke.
"Skvelé! Ďakujem Tsunade!"
"Tsunade? Nezabudol si na niečo?"
"Eh, Tsunade-chan, Tsunade-baachan, Tsunade-kun?" nemal to robiť. Preletel oknom a zastavil na streche nejakého domu. Postavil sa zo zeme a oprášil sa. S úsmevom na tvári sa vydal domov.
Misia splnená!
Ooommm, ano! Takže 5. Môžete si všimnúť, že je tento diel trošičku dlhší než ten predtým. To len preto, lebo ten predtým bol príliš krátky a mňa chytila umelecká nálada. Viem, že zájtra ráno sa zobudím s kockatými prstami a s kŕčom v zápestí ale to mi teraz nevadí. Mimochodom, počas môjho písania sa mi v štvrtine nového dielu bezdôvodne vypol Word bez akéhokoľvek uloženia (⋋▂⋌). To znamená, že po byte lietali lyžičky, perá, CD-čka a vlastne všetko tvrdé.
A teraz je čas na moju skromnú prosbu:
HVIEZDIČKY a KOMENTÁRE
HVIEZDIČKY a KOMENTÁRE
Arigato :)
Tak dnešná časť veľmi zaujímavá, hlavne dosť humorná postava Sasukeho
To čo je za týpka?
Taký čudák XD

Ok, som zvedavá, čo bude ďalej a musím uznať, že tá dĺžka je omnoho lepšia, než predchadzajúca