
Sasuke
Prešlo päť dní čo tu je a ja som sa k nej pomaly ani neozval. Musím to napraviť. Pozval by som ju niekde alebo by som len za ňou išiel na "návšetvu". Problém je, že ona so mnou nechce mať nič spoločné. No jasné, chápem ju. Musím proste len vytvoriť nejaký skvelý plán. Prinútim ju ma zase milovať. Viem, že ku mne nestratila všetky svoje city. Proste cítim, že ma ešte kútikom svojho srdca ľúbi. Som si tým istý. Teda, aspoň v to verím. Najprv som sa veľmi nezaujímal o to, že prišla do Konohy, ale keď som ju uvidel... Nedokážem to. Nedokážem sa na ňu pozerať a nedotknúť sa jej, neobjať ju a nepobozkať ju. Asi by som mal spomenúť, že "Uchihovia dokážu všetko." ale nemám na to náladu.
Hodinka prešla. Stále sedím, hlavu mám zaklonenú a pozerám do stropu. Dostal som už nápad, len neviem, či ma zase neodmietne... Nie, postarám sa o to, aby ma neodmietla! Fajn, takže najprv to tu upratať, potom niekde zoženiem sviečky. Mali by byť niekde v sklepe... Do kvetinárstva po ruže, do obchodu pre potraviny a víno. Uch, romantika... Mám v pláne navariť večeru. Pravdepodobne sa len zase ponížim, keďže variť neviem, ale nič iné ma nenapadá. No od našeho prvého rande som na svojom varení poriadne trénoval. Eh, pýtate sa prečo? Lebo som ju pozval na rande, romantická večera u mňa doma. Znie to pekne, že? Varil som sám s tým, že som skvelý kuchár a "Uchihovia nedokážu niečo pokaziť". Nom, evidentne môžu. Nič nevravela, snažila sa byť slušná, no došlo mi, že nie je všetko v poriadku, keď za každým sústom sa musela napiť, celá bola zelená a oči jej slzili. Pevne verím, že sa to nezopakuje. Bola to jedna z mojích najtrápnejších chvíľ života.
Sakura
Celé dni presedím. Párkrát som si bola zatrénovať alebo som bola pozrieť Ino či Hinatu, no inak nič. Konohu si nepamätám ako až takú nudnú. Síce je pravda, že väčšina tých "zábavných" chvíľ bola strávená so Sasukem. Heh, áno, začínam si uvedomovať, že nie je až taký strašný. Mohla by som to predsa len skúsiť. Neviem čo chcem. Nechcem s ním byť už len z princípu ale v skutočnosti cítim ako moje srdce túži po jeho dotykoch.
Zase som bola u Ino. Skutočne je vidieť, že Saia miluje. Ak mám byť úprimná, tak jej to závidím. Proste nemám na lásku šťastie. Pekne sa mi to vrátilo, ja som si čmajzla Sasukeho a ona bola sama. Teraz je to naopak. Teda nie že by som javila nejaký záujem o Saia. Len proste chcem mať nejakého chlapa, sakra!
Kráčam ulicami Konohy smerom domov. Je asi šesť hodín, vonku sa ešte hrajú deti. Už som na mojej ulici, keď na mňa niekto vybehne. Je asi zbytočné hovoriť, že som v tej chvíli prekonala infarkt. A kto je to? Samozrejme, že Sasuke. Celkom ma zaujíma, že čo tu chce, aj keď mi je to vlastne jasné.
"Sasuke... čo potrebuješ?"
"Večerala si?" eh, zaujímavá otázka ale neprekvapuje ma. Pôsobí tak hrdo, každý sa ho bojí, no v skutočnosti je to niečo na štýl Naruta. No, možno až tak nie, ale chápete ako to myslím, že?
"Večerala si?" eh, zaujímavá otázka ale neprekvapuje ma. Pôsobí tak hrdo, každý sa ho bojí, no v skutočnosti je to niečo na štýl Naruta. No, možno až tak nie, ale chápete ako to myslím, že?
"Nie. Odpovieš mi? Čo potrebuješ?"
"Eh... nechcela by si prísť ku mne? Teda len na večeru, nič viac." a je to tu.
"Eh... nechcela by si prísť ku mne? Teda len na večeru, nič viac." a je to tu.
"O čo sa snažíš? Veď sme si povedali, že budeme len priatelia, že?" snažila som sa o milý úsmev ale ono to v skutočnosti bolo len nervózne vycerenie zubov
"Iba večera. Priateľská večera."
IS: Nesnaž sa to odmietnuť. Nevidíš ako sa chudák trápi? Všimni si, že mu z čela padá kvapka potu. Už toľko konečne netrucuj, prosím ťa.
IS: Nesnaž sa to odmietnuť. Nevidíš ako sa chudák trápi? Všimni si, že mu z čela padá kvapka potu. Už toľko konečne netrucuj, prosím ťa.
Milé moje druhé ja, nenávidím ťa.
"Dobre."
"Vážne?" odpovedala som kývnutím hlavy. Oči sa mu úplne rozžiarili.
"Vážne?" odpovedala som kývnutím hlavy. Oči sa mu úplne rozžiarili.
Sasukeho pohľad
Čo to malo znamenať? Väčšinou v spoločnosti ženy pôsobím tak... dominantne a teraz? Tuším som aj celý červený. Pre Boha! Ja sa nemôžem červenať! Čo si o mne ľudia pomyslia? Nom, nad tým budem premýšľať nabudúce. Teraz ma zaujíma len to, že to Sakura prijala. Chápete? Ide so mnou na večeru. Romantickú večeru.
Tak fajn, sme pred dverami môjho domu. Cestou sme sa rozprávali. Síce nie tak, ako by som si to ja predstavoval, ale rozprávali sme sa. To je hlavné. V predsieni som jej gentlemansky vyzliekol kabát. Chytil som jej ruku. Okamžite ju vytiahla a vystrašene sa na mňa pozrela. Jej pohľad sa za chvíľu zmenil ale na tvrdý. Zavrel som oči a čakal čo príde. Dá mi z pravej strany alebo z ľavej? Bol by som radšej, kebyže z ľavej. Pravačku má nenormálne silnú, no keď to mi môže byť jedno. Aj tak chodím s priviazaným ľadom na líci minimálne týždeň. Áno, ja. Bože, Uchiha! Žiadna rana neprichádza. Pomaly otvorím oči a vidím teda niečo, čo som určite nečakal. Nie je to nahnevaná Sakura ale Sakura, ktorá sa snaží zadržať smiech. Čože? Stál som s otvorenými ústami poriadne dlho, ani som si nevšimol, že sa vybrala ďalej. Rýchlo som ju dobehol, došiel ku stolu a zase jej pekne gentlemansky odsunul stoličku. Priznávam, že so ženami to viem.
"To si nemusel. Čakala som obyčajnú večeru, nie ruže, sviečky a víno. Mimochodom, kto to varil?" takmer okamžite reagovala, keď som jej doniesol pod nos moju paradajkovú špecialitu
"Romantika, že?" hodil som na ňu môj neodolatelný úsmev, aj keď to bol skôr úšľabok. "A varil som ja."
"Uhm, chutí to inak, než som čakala. Teda, čakala som, že stále nevieš variť." akože stále? Teda, ja viem, že jej to prvýkrát nechutilo ale potom som sa zlepšil. Teda myslím. V jej blízkosti mi rapídne klesá sebavedomie
"Uhm, chutí to inak, než som čakala. Teda, čakala som, že stále nevieš variť." akože stále? Teda, ja viem, že jej to prvýkrát nechutilo ale potom som sa zlepšil. Teda myslím. V jej blízkosti mi rapídne klesá sebavedomie
"Chceš povedať, že som nevedel variť?"
"Pochopil si to správne." zamračil som sa. Prečo mi ešte stále nepodľahla? Iné sú už len z môjho pohľadu mokré a ona? Poriadne neoblomná.
"Pochopil si to správne." zamračil som sa. Prečo mi ešte stále nepodľahla? Iné sú už len z môjho pohľadu mokré a ona? Poriadne neoblomná.
"No nemrač sa tak. Hovorím pravdu. Nedalo sa to jesť." Ďalšia facka pre moje ego.
"Čo tak zmeniť tému? Ako sa ti žilo v Bleskovej?"
"Skvelo. Sú tam úžasní ľudia. Aj keď ste mi chýbali. Teda ty nie, ale všetci ostatní." dýchaj Sasuke, dýchaj. To bude dobré....
"Ako to? Mám ťa zase začať prosiť o ďalšiu šancu?"
"Nie, to fakt nie. Už som sa toho napočúvala dosť." spomínal som, že má dokonalý smiech? Nie? Tak má.
"Nie, to fakt nie. Už som sa toho napočúvala dosť." spomínal som, že má dokonalý smiech? Nie? Tak má.
Ďalej sme rozprávali o hlúpostiach. Smiali sme sa. Nebola opitá, len bola v nálade. Uvoľnila sa a hneď bolo lepšie. Skutočne, takto dobre mi nebolo už dávno. A to len z počúvania jej smiechu a rozplívania sa nad jej úsmevom.
"Už je deväť hodín? Tak to rýchlo idem domov. Ďakujem Sasuke." umh, začnem sa červenať...
"Už je deväť hodín? Tak to rýchlo idem domov. Ďakujem Sasuke." umh, začnem sa červenať...
"Och, už? Netreba ťa odprevadiť?" rýchlo sa postavila a došla do predsiene. A teraz... kto má umyť ten riad? Teda, nehovorím, že by mala ona, ale ja tiež nechcem!
Zase som jej tak gentlemansky obliekol kabát. Otvorila si dvere a otočila sa.
"Tak, ešte raz ďakujem za pozvanie, Sasuke. Maj sa." nie, nevydržím to. Musím niečo rýchlo spraviť. Schmatol som ju za lakeť a otočil späť k sebe. Čo najrýchlejšie som pritlačil moje pery na jej. Spolupracuje. Čože? Spolupracuje! Zdvihol som ruku a pohladil ju po tvári. Nie je to žiadne divoké bozkávanie, len sa jemne dotýkame perami. Nie, jazyk veľmi nezapájam. Zatiaľ.
"Tak, ešte raz ďakujem za pozvanie, Sasuke. Maj sa." nie, nevydržím to. Musím niečo rýchlo spraviť. Schmatol som ju za lakeť a otočil späť k sebe. Čo najrýchlejšie som pritlačil moje pery na jej. Spolupracuje. Čože? Spolupracuje! Zdvihol som ruku a pohladil ju po tvári. Nie je to žiadne divoké bozkávanie, len sa jemne dotýkame perami. Nie, jazyk veľmi nezapájam. Zatiaľ.
Po chvíli sa odo mňa prudko odtrhla a bez slova sa rozbehla domov. Čo som to spravil? Dúfam, že sa na mňa nehnevá. Len som sa neovládol. Nepokračoval by som, kebyže nespolupracuje. Je to čiastočne jej vina. Vlastne, všetko je to jej vina. Je to jej vina, že ma priťahuje tak, že sa nedokážem ovládať.
Pardón za to dlhé čakanie. Dúfam, že sa vám páči. Po prečítaní to kometujte. Alebo budú stačiť aj hviezdičky. Len nech viem, že ste to čítali. Prosím (╥_╥) . Strašne rada by som mala k tejto časti aspoň 3 komentáre. Děkuju :3
Parádáááá!!! ten bozk na konci AAA!! :3 Parádny dieĽ :3